Chránime seba alebo?

V poľovnom revíri Podbiel sa už niekoľko rokov vykonáva povrchová ťažba kameňa.  Hoci je otázka jeho doterajšej existencie  predmetom ostrej polemiky medzi občanmi, dotýka sa aj voľne žijúcej zveri. Lesná zver sa musela  posunúť do blízkeho okolia a primerane upraviť svoje koridory. Tieto však ostali v našom revíri.  

                Poľovníkom, už  vyťaženie kameňa v doteraz  povolenom rozsahu nevadilo. Problémom bola skôr ťažba vo večerných hodinách a počas víkendov, keď si šli do lesa oddýchnuť. Namiesto ticha, spevu vtákov a šumu stromov sme museli počúvať lomoz lyžice, hučanie  motora bagra, nakladačov a rachot drvičky.

                Hoci sa tento problém preberal na našich schôdzach často, dohoda s majiteľom lomu bola vždy len dočasná a neúčinná.

                Starý lom pomaly končí a na prekvapenie všetkých členovia konajúci za poľovníkov, ktorí by ako prví mali chrániť les a voľne žijúcu zver, nevystúpili otvorene proti novej lokalite, kde má byť zahájená nová povrchová ťažba kameňa. Ide o lokalitu Prašivice, ktorá tvorí akýsi vstup nielen pre turistov,  cyklistov a bežných návštevníkov do nášho chotára a poľovníckeho revíru. Z pohľadu poľovníka ide o lokalitu s výskytom  veľkého množstva jelenej a srnčej zveri  ale napočudovanie aj chráneného rysa ostrovida. V tejto lokalite je totiž  prirodzený koridor, ktorým zver prechádza z jednej časti revíru cez rieku Orava a chránený komplex V. stupňom ochrany „Biela Skala“ do druhej časti poľovného revíru. Práve tu je zver nerušená a má dobré podmienky v každom ročnom období.

                Vzhľadom k tomu, že ide pomerne o úzky pás revíru ohraničený intravilánom z jednej strany a susedným revírom zo strany druhej, po prípadnom otvorení kameňolomu to bude mať za následok úplnú zmenu tohto pre nás významného koridoru a vytesnenie zveri do iných lokalít.  Z pohľadu poľovníka sa tak ochudobníme nielen o trvale žijúcu zver v tejto lokalite ale aj o migrujúcu  jeleniu zver, ktorá sa hlavne pred každou zimou sťahuje z oblastí Západných Tatier do nižších polôh, kde najbližším súvislým pásom lesa pre migráciu budú  lokality v Krivej a Dlhej.

                Z dlhodobého pohľadu je teda na zamyslenie či je pre poľovníkov prijateľnejší krátkodobý prospech jednotlivcov alebo je potrebné  zvážiť negatívny dosah lomu nielen na životné prostredie ale aj na prirodzené prostredie pre život divej zveri v poľovnom revíri Podbiel, na ďalšie desaťročia. Ani prípadná rekultivácia lomu   po ukončení  ťažby nezabezpečí návrat k pôvodnému stavu čoho svedkami sme v súčasnom lome kameňa.  Postavme sa teda čelom k problému a nenechajme nasledovníkom vyrúbané a zdevastované prostredie. Bolo tu tisíce rokov a naši predkovia si ho vážili oveľa viac.